Čo je to zdravie (definícia slova)

Definícia slova zdravie podľa nás 

Nasledovné texty sme spracovali pre magazín LÁV, v ktorom spolu s nami mali odpovedať aj viaceré osobnosti, ktoré sa problematikou zdravia či stravovania zaoberajú. Oslovení boli Ing. Janka Trebulová (Vital – dietologické centrum, Interklinik), MUDr. Alžbeta Béderová CSc. (Združenie pre zdravú výživu), MUDr. Igor Bukovský PhD. (Ambulancia klinickej výživy), Andy Winson (Telo ako dôkaz, Akadémia Andyho Winsona) a ja. Téma znela nasledovne: 

Jedno zdravie, päť pohľadov. Veľký spoločný rozhovor so slovenskými odborníkmi a expertmi na zdravú výživu a zdravý životný štýl. Odpovede na najpopulárnejšie otázky, o ktorých sa vedú nekonečné diskusie.

Zverejňujeme iba naše plné odpovede, ktoré sme na nižšie uvedené otázky spracovali a nezmestili sa do spoločného rozhovoru. Za najdôležitejšiu považujem hneď prvú otázku, ktorá smeruje k definícii slova zdravie. 

Zdravie. Čo pre Vás osobne znamená zdravie, byť zdravý, ako by ste ho vystihli? Ako ho dosiahnuť? 

Pre mňa osobne zdravie znamená mať plný pohár energie ráno po zobudení ale aj večer pred spánkom bez ohľadu na to, čo náročné sa cez deň udialo. Vedľajším produktom zdravého tela je podľa mňa:

• schopnosť dlho a veľmi intenzívne sa koncentrovať na jednu vec (zdravé nervy)
• schopnosť viesť so sebou pozitívny vnútorný dialóg, ktorý je možné ovládať (zdravá myseľ, pevná vôľa, charakter, provokujúce otázky)
• schopnosť žiť bez každodennej alebo už chronickej bolesti, bez liekov i medikamentov 
• schopnosť mať kvalitný spánok (regenerácia)
• schopnosť podávať nadštandardné fyzické výkony vzhľadom na svoj vek (zdravý pohybový aparát)
• schopnosť vyzerať rovnako dobre so šatami ako aj bez nich (fungujúce svaly a fyziologické množstvo podkožného tuku)
• schopnosť spolupracovať a tvoriť hodnoty, ktoré druhí ocenia (spolupatričnosť, vplyv, dávanie).

Toto duševné i telesné zdravie sa dá podľa mňa dosiahnuť jedine cez systematické a postupné budovanie trvalo udržateľnej životosprávy (životný štýl). Naopak nič z toho nie je možné získať nejakou krátkodobou diétou alebo hľadaním skratiek (moderne aj biohackingom). Týmto prístupom nikto nemá šancu nájsť fungujúci manuál na ovládanie svojho tela. Okrem toho mnohé parametre nášho tela sa dajú kvantifikovať (odmerať) a teda nemusíme viac podliehať našim ilúziám o tom či sme zdraví. Preto by sme mali o sebe vedieť:

• aké máme % tuku (muži do 15%, ženy do 25%)
• v akom stave je naša fyzická kondícia a pohybový aparát (behy, skoky, odrazy a iné testy s vlastnou hmotnosťou i bremenami, mobilita)
• v akom stave je naša metabolická (mitochondriálna) kondícia (spiroergometria) 
• ako vyzerajú naše základné biochemické parametre a ďalšie...

Pre mňa osobne takéto zdravé, vitálne a fungujúce telo nie je cieľom (ako je tomu vo fitness či kulturistike), ale nástrojom na fantastický život, v ktorom objavujeme kto sme, čoho sme schopní a prečo sme tu. V skratke by sa dalo povedať, že najprv musí byť žena zdravá a silná, až potom bude krásna. A pre mužov platí, že nie je dôležité ako svaly vyzerajú, ale čo všetko s nimi dokážeme urobiť. Ak chceme byť pre niekoho užitoční, najprv musíme byť skutočne silní. Vo našom tele prežijeme celý svoj život, nové telo nedostaneme a pokiaľ si ho raz pokazíme, máme smolu navždy. Preto venovať tejto oblasti života dostatok pozornosti, sa odrazí na všetkých ostatných oblastiach, ktoré môžeme prežiť vo vyšších štandardoch a v lepšom životnom naplnení. 

Raňajky, obed, večera. Kedysi sa hovorilo, že raňajky máme zjesť my, s obedom sa máme podeliť s priateľom a večeru máme ponúknuť nepriateľovi. Súčasný trend tomuto porekadlu oponuje. V akých dávkach a ako často by mal človek jesť? Ktorý chod by mal byť hlavný a najsýtejší? Kedy jesť naposledy? A ako by približne mali vyzerať ideálne raňajky, obed a večera?

Skôr ako kedy jete, je dôležitejšie čo konkrétne a ako často. Konzumovať potravu častejšie ako 3x za deň nie je vhodné ani zdravé. Práve naopak, rozumné je mať čo najdlhšiu prestávku medzi jedlami, aby naše metabolické (mitochondriálne) zdravie bolo maximalizované. Ten kto nevie vydržať ani len 5 hodín bez jedla, má slabú metabolickú kondíciu a silný cukrový metabolizmus. To znamená, že respiračná kapacita jeho buniek a mitochondrií je slabá, míňa len cukrové zdroje energie, na ktorých sa najmä mozog potom stáva závislý (začarovaný kruh). Ak nedokážeme využívať tukové zdroje energie (vlastné zásoby), ktorých je v tele minimálne 20x toľko ako cukrových zásob (kto má nadváhu aj viac), stávame sa metabolicky pomýlenou továrňou ktorej produktom je podkožného tuku. V tomto nastavení nie je možné schudnúť ani zlepšiť svoj zdravotný stav.

Žijeme v metabolicky nebezpečnom prostredí, kde je hojnosť nevhodného jedla, za normálne sa považuje celodenné sedenie a akceptujú sa nízke pohybové štandardy. A na odporúčania o tom, ako sa stravovať majú vplyv po dlhé desaťročia tí, ktorí si to vedia zaplatiť a podľa toho im hrá "pesnička". (dokonca aj “vedecká”) Stačí sa poobzerať okolo seba a jasne vidíte, akým produktom tejto doby sme (nadváha, obezita a fyzická degenerácia). Ten kto problém dlhé roky vytváral a zbohatol na tom, nebude mať záujem to zmeniť ani vyriešiť. Pomôcť si musí každý sám. 

Jedlo je fenomén, ktorý naše zdravie zásadne formuje. Je v ňom však mnoho politiky a to je problém. Ak naše jedlo bude aj naďalej lacné, všetko ostatné bude veľmi drahé. My spotrebitelia neplatíme "daň" za krutosť, s akou boli najmä živočíšne produkty vyprodukované, ani neplatíme za to, aký environmentálny dopad na našu planétu má pestovanie monokultúrnych plodín, ktoré sa kúpu v oceáne ropy a petrochemikálií. Kukurica, sója, pšenica, hojnosť lacných živočíšnych bielkovín, fastfood, to všetko degeneruje nie len nás, ale aj životné prostredie a celú planétu. Jedlo musí byť veľmi drahé (čiže kvalitné a poctivo vyprodukované) a potom všetko ostatné budeme mať veľmi lacné (zdravotná starostlivosť, ochrana prírody, čistý vzduch i voda). Potom bude skoro úplne jedno čo skonzumujeme, pretože nie je jedlo ako jedlo. Nie je slanina ako slanina, nie je mäso ako mäso, vajce ako vajce, chlieb ako chlieb. 

Ako potraviny navzájom skombinovať, aby to nebolo metabolicky pre nás nebezpečné, to je už úplne iná kapitola. My za najdôležitejšie považujeme zdravé a metabolicky neutrálne tuky (saturované i mononenasýtené), ktoré by mali tvoriť aspoň 60-70% z celkovo prijatej energie. Ak zvyšok budú tvoriť cukry a bielkoviny, bude to pre nás metabolicky bezpečná voľba. Ak však objem cukrov (sacharidov rôzneho druhu) bude v strave vysoký nad 50% (lacné jedlo, nevýživné kalórie), tak to môže mať v dlhodobom horizonte negatívne následky na naše zdravie a začína to hormonálnou disbalanciou. Ďalej pokračuje: 

• znížená oxidácia (spaľovanie) tukov (dá sa to odmerať), 
• vzniká prirodzene viac metabolického stresu (i odpadu), 
• to spôsobuje prvé mitochondriálne disfunkcie (Early Onset Mitochondrial Disfunction), 
• znižuje sa antioxidačná kapacita nášho tela (imunita), 
• zhoršuje sa využiteľnosť kyslíka v tkanivách, 
• to môže viesť k úbytku celkového počtu zdravo fungujúcich mitochondrií,
• potom nastupuje neprirodzené rýchle starnutie (už počas produktívneho veku) a fyzická degenerácia. 

Hladovka, detox, pôst vs výkon. Nedovoliť telu vyhladnúť a jesť často a v malých dávkach alebo sa nebáť hladovať? Vplyv pôstu a detoxu. Ak áno, tak ako často? Je možné športovať hladný?

Som za hladovanie a najmä čiastočné hladovanie, nizkofrekvenčné a nízkosacharidové stravovanie. Hlad je však stresový faktor, s ktorým je potrebné narábať opatrne. Čiže postupnosť a primeranosť sú správna cesta. Čiastočné hladovanie (pravidelne) a príležitostne aj viacdňové hladovanie by mali mať trvalé miesto v našej životospráve (zvyk). Ak ste však chorý, mali by ste ich realizovať pod dozorom lekára. Z evolučného hľadiska sme naprogramovaní tak, že pri hlade sme veľmi výkonní a nie nadarmo sa hovorí, že “hladný vlk lepšie loví”. To si dnes mnohí zatiaľ nevedia predstaviť, ale osobná skúsenosť ich prirodzene naučí ako to funguje. 

Vegetariánstvo, vegánstvo & RAW. Ako by mala vyzerať ideálna strava pre Slováka? A aká je prirodzenejšia - rastlinná  alebo živočíšna? Vedú sa dlhé diskusie o tom, či sme bylinožravce alebo mäsožravce. Ako dlho sa trávi mäso a do akej miery je pre telo potrebné či naopak škodlivé? Môžu rodičia vychovávať deti ako vegetariánov?

Sme všežravce, takže náš problém spočíva v dileme, s ktorou sa musí každý vysporiadať sám. Nemáme problém ani s takou či onakou stravou a vieme sa na ňu čiastočne adaptovať (minimálne s odstupom generácií). Efekt daného stravovania sa len ťažko dá zhodnotiť, pretože to trvá dlhé obdobie kým sa negatívne dôsledky nevhodného stravovania prejavia. Mnoho ľudí si zamieňa kauzalitu či koreláciu a domnievajú sa, že nejaká zmena spôsobila problém, či naopak problém vyriešila. No naše telo je veľmi komplikované a preto často podliehame ilúziám. 

Za ideálnu je možné považovať kombináciu živočíšnej i rastlinnej stravy, no vždy je nutné prihliadať aj na individuálne zvláštnosti a preto všeobecné poučky moc nepomáhajú. Zásadne do toho vstupuje aj naša genetika a aj moje vlastné genetické testy ma v mnohom smere prekvapili (znalostne posilnili). Čím viac informácií o sebe máme, tým sa lepšie dokážeme vysporiadať s informačnou asymetriou, ktorá vždy vedie do slepých uličiek a neúspechu. Odčerpáva nám kognitívnu kapacitu pretože častejšie váhame, pochybujeme, zažívame pokus-omyl, pomalý sa učíme a ešte pomalšie napredujeme. 

Osobne vegetariánstvo, vegánstvo ani RAW nepodporujem, ale ani nezavrhujem. Ak sa však niekto rozhodol len čisto z etických dôvodov, mal by poznať odpovede na otázky typu:

• odkiaľ má prísť rastlinná strava (domov / zahraničie / korporácie / farmári)?
• čím chcete nakŕmiť zem (pôdu), z ktorej má vyrásť rastlinná monokultúra?
• aký je rozdiel medzi monokultúrou a polykultúrou a ktorá z nich je trvalo udržateľnejšia?
• ako sa dnes dajú vyprodukovať rastlinné plodiny bez petrochemikálií / hnojív a ropy?
• môžu odlesnené plochy a chémiou kŕmená pôda vyhradená pestovaniu rastlín nepriamo zabiť ročne viac zvierat, ako samotná produkcia živočíšnych potravín?
• čo je vedľajším produktom pestovania trávy a ako do toho vstupujú úžitkové zvieratá?
• z akých strategických plodín pochádza 70% potravín, ktoré máme v supermarketoch a akú environmentálnu stopu má na svedomí produkcia týchto rastlinných plodín?
• ako chcete zabezpečiť, aby rastlinná strava bola metabolicky bezpečná či plnohodnotná?

Zaujímavo na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá kniha Dilema Všežravca (Michael Pollan), ktorú odporúčam čitateľom preštudovať a urobiť si záver samostatne. 

Kravské mlieko a jeho výrobky. Jesť či nejesť, piť či nepiť. Vyvoláva alergie? Dokáže ho ľudský organizmus stráviť? Zvykať naň deti? Ak áno, od akého veku?

Opäť zbytočná debata, ktorá skončí na individuálnych zvláštnostiach jedinca, kde genetika rozhodne, či jedinec bude vhodne znášať mliečne výrobky aj v dospelom veku, alebo nebude. 

Chlieb náš každodenný. Súčasný pšeničný lepok vo výrobkoch a jeho vplyv na organizmus. Má zmysel ho vynechať z jedálnička? Čo sa stane, ak ho vynecháme úplne?

Nič sa nestane, bude to len a len pozitívum (metabolicky určite). 

Prekyslenie organizmu. Existuje? Ako jesť, aby k nemu nedochádzalo a čomu sa vyvarovať? Vznikajú z neho choroby? 

Pokiaľ viem nič také neexistuje a každý systém tela má vlastné pH regulačné mechanizmy, ktoré nepodliehajú žiadnemu vonkajšiemu vplyvu (už vôbec nie stravovaniu). Väčšina civilizačných chorôb ktorým dnes čelíme, sú metabolického pôvodu. Mechanizmus som okrajovo objasnil vyššie (mitochondriálna disfunkcia), ale hlbšie detaily si môže spolu s pôvodnými zdrojmi naštudovať každý samostatne u nás na blogu.

Potrebujeme biely cukor? Predstavuje biely cukor hrozbu pre človeka? Spôsobuje ochorenia? Odporúčate ho úplne vynechať z jedálnička?

Nie len cukor, ale všetky potraviny, ktoré sa na cukor (glukózu) premenia, predstavujú za určitou hranicou hrozbu. Neustála konzumácia týchto potravín spôsobuje metabolický stres, ktorý sa skôr či neskôr skonči zhoršenou individuálnou sacharidovou citlivosťou (toleranciou) a silným cukrovým metabolizmom. V tom momente sa začína začarovaný kruh (od nadváhy, prediabetes, metabolického syndrómu až po rakovinu), z ktorého je ťažké vystúpiť. Minimalizácia glykemickej záťaže, čiže nízkosacharidové a nízkofrekvenčné stravovanie, sú základnou prevenciou alebo nástrojmi, ktoré pri správnej aplikácii môžu mať terapeutické účinky. Silu jedla mnoho ľudí podceňuje a naopak lieky preceňuje. Liekom na všetky problémy je správna životospráva, ktorá podporuje a pomáha napĺňať hore uvedenú definíciu zdravia.

Vitamíny a minerály. Je množstvo vitamínov a minerálov v dnes dostupnej zelenine a ovocí dostatočné? Je potrebné ich umelo dopĺňať? Na ktoré vitamíny by sme sa mali obzvlášť zamerať? Oplatí sa kupovať šumivé tablety  zo supermarketov?

Naše jedlo musí byť drahé, čiže kvalitné. Ak svoje zdravie budeme pravidelne kvantifikovať (merať) a zistíme, že i napriek kvalitnému stravovaniu svoj zdravotný stav nedokážeme zlepšiť, je možné uvažovať aj nad kvalitnou suplementáciou, ktorú v lacných šumákoch určite nenájdeme. Vždy však platí, že v jedle majú vitamíny a minerály ten správny biologický “balík”, ktorý je s našim telom najlepšie kompatibilný. Ostatné formy sú na diskusiu a individuálne experimentovanie, čo komu zafunguje (najčastejšie aj tak iba subjektívne). 

Voda. Koľko vody by mal človek piť denne? A vodu z kohútika alebo minerálnu?

Piť treba vtedy, keď je človek smädný. Bodka. To isté platí s jedlom - jesť iba keď sme hladní. Ak budete mať bezfarebný moč, lepší človek sa z vás nestane. Zdravý moč má žltú farbu. Pri nízkofrekvenčnom a nízkosacharidovom stravovaní vzniká mnoho metabolickej vody (tukový metabolizmus) a tým pádom sa potreba pitného režimu znižuje, pretože aj vodné hospodárstvo sa stáva efektívnejšie. Okrem toho nadmiera tekutín môže z tela vylúčiť mnoho sodíka, ktorý sa pri nízkosacharidovom stravovaní nezadržiava v obličkách tak, ako pri vysokosacharidovom stravovaní. Potom môžu nastať zbytočné zápchy a iné komplikácie (z nevedomosti), čo je jedna z najčastejších chýb pri tomto type stravovania. Vodu odporúčam najmä filtrovanú. 

Bodka na záver. Rada nad zlato. Ak je niečo, čo by ste čitateľom, ktorí sa rozhodli žiť zdravo, na záver odporúčali, zapriali...

Nehľadajte skratky, ktoré neexistujú. Preto najrýchlejšia cesta ako dosiahnuť svoje ciele, je mať dlhodobé plány a stratégiu. Vždy pri zmene životného štýlu uvažujte najprv o tom, či danú zmenu vnímate ako trvalo udržateľnú a takú, za ktorú ste schopní platiť plnú daň v podobe času, financií i námahy. Inak to bude opäť len krátkodobá diéta, ktorá sa skončí ako stovky iných pokusov (jo-jo efektom). Preto ak chcete vyriešiť akúkoľvek výzvu, potrebujete vyriešiť informačnú asymetriu (nevedomosť), inak nebudete mať duševnú prevahu nad problémom. Preto vám vo vašom ďalšom napredovaní držím palce, aby ste svoje zdravé telo nevnímali ako ciel, ale ako nástroj, ktorý vám pomáha stať sa lepšou verziou samého seba.

Súvisiace články:

• AKO BUDOVAŤ POHYBOVÉ ZÁKLADY (+WORKSHOP)

• AKO A PREČO ZAČAŤ S LOWCARB ALEBO KETO STRAVOVANÍM

• AKO VÁM GENETIKA POMÔŽE SPOZNAŤ SAMÉHO SEBA?

• MÔŽE BYŤ POMALÝ METABOLIZMUS ZDRAVŠÍ?

• AKO SA STAŤ POTRAVINOVO SEBESTAČNOU KRAJINOU?

• AKO BUDOVAŤ METABOLICKÚ KONDÍCIU

• ČIASTOČNÉ HLADOVANIE: NA ČO JE DOBRÉ A AKO S NÍM ZAČAŤ?