Kto opraví školstvo a naše deti?

Kto pomôže školstvu a stvorí jasnú inovatívnu víziu?

Aká je predstava o ideálnej budúcnosti na najbližších 30 či 50 rokov? Do akého sveta smerujeme a ako naše deti na tento svet pripravujeme? Akým výzvam budú naše deti musieť čeliť? Ako nájdu svoje miesto v dynamicky sa meniacom svete, keď už dnes je známe aké megatrendy do našich životov prichádzajú? Aké hodnotové systémy musia mať oni v hlavách, aby sme ako civilizácia prežili vo vysokej kvalite života a naopak nezanikli? Čomu majú naše deti veriť, pretože to bude zásadne formovať našu krajinu v ich produktívnom veku? Ich hodnotový systém sa stane hodnotovým systémom celej krajiny. Riadi to niekto (média?) alebo sa to necháva na voľný pád?

Má naša výchova všetky potrebné atribúty, aby sme tvorili svet, v ktorom chceme spoločne žiť? Prečo ak vzdelávanie je veľmi konkrétne, má svoje štandardy i metriky, tak výchova je relatívne abstraktná bez jasnej vízie a hodnotových rámcov? Absencia konkrétnej vízie o výchove je ústredný problém, na ktorý v tomto článku poukazujeme. Na výchovu sa viaže vzťah človeka k prírode, k svojmu telu, krajine alebo aj celému svetu. Ako sa na to pozeráme my?

Takto to u nás začalo:

Školským stravovacím systémom sme sa v začali zaoberať už v roku 2015, kedy naša dcérka potrebovala začať navštevovať prvé súkromné zariadenia (jasle, škôlku). Od roku 2017 sa nám podarilo v súkromnej škole UNES v Nitre spustiť vlastný stravovací program a deťom sme dodnes podali viac ako 150.000 jedál (desiate, obedy, olovranty). Každý rok program vylepšujeme na základe praxe a vytvorili sme si vlastné normy, databázu vlastných normovaných receptov a vlastný software pre celú kuchyňu. Dnes už experimentujeme s robotmi ktorý analyzujú % zjedenej porcie jedla (z fotky taniera) a tvoríme aplikáciu, ktorá rodičom povie čo majú deti doma zjesť, aby sa stravovali optimálnejšie. 

Ak ide o pohyb, od roku 2004 zbieram skúsenosti z oblasti tréningu detí i dospelých. Začínal som ako tréner mládeže v športoch parkour a freerun. Do dnešného dňa som vychoval cez dve desiatky trénerov, vybudoval metodický systém vyučovania telesnej výchovy a spolu s kolegami otvorili v štyroch mestách vlastné tréningové centrá Skill LAB. Spolu s mojim celým teamom ročne odtrénujeme cez 3000 tréningov a na nich sa nám zastaví cez 70.000 ľudí od 4 po 65 rokov. Na našej web stránke sa môžete pozrieť ako vyzerajú naše telocvične a porovnať ich s tými, ktoré spravuje štát. To je robustný objem praktických skúseností nie len z oblasti stravovania ale hlavne pohybu a vôbec výchovnej práce s deťmi i dospelými. Čím viac sa nad problematikou zamýšľam, tým viac praktických koncepcií ma napadá a preto som si našiel čas a spracoval viaceré články na túto tému. Naštudovať si ich môžete TU:

• INOVÁCIA V ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVE DETÍ A MLÁDEŽE?
• MÔŽEME ČI MUSÍME ZMENIŤ ŠKOLSKÉ STRAVOVANIE DETÍ?
• AKÁ VÍZIA ŠKOLSTVA DÁVA ZMYSEL?
• FYZICKÉ A DIGITÁLNE PLATFORMY MODERNÉHO ŠKOLSTVA?

V tomto článku by som rád prezentoval nasledovné body, ktoré v tejto školskej téme považujem za dôležité:

• aktuálny stav našej krajiny (diagnóza detí a fakty)
• možné príčiny a súvislosti prečo sme tam kde sme
• financie ktoré prúdia do školstva a zdravotníctva a ich reálny prínos
• naše riešenia ktoré sa zakladajú na poznatkoch a skúsenostiach z praxe
• návrhy na akčné kroky pre primátorov, starostov či politických predstaviteľov

Začíname.

Základné nedostatky školstva: neschopnosť inovácie alebo plytvanie verejnými prostriedkami? Môže za to nakoniec aj tak rodič?

V 6/2021 som absolvoval rôzne verejné diskusie a prezentácie s verejnými predstaviteľmi (primátor, poslanci z ministerstiev). Vďaka združeniu Futuristiq a Dagmar Ceľuchovej Bošanskej s ktorými spolupracujem na digitálnom projekte robota v stravovacom systéme, som bol prizvaný aby som odprezentoval spoločnú prácu aj vízie. Reakcie boli samozrejme pozitívne až do momentu, kedy som sa začal pýtať menej pohodlné otázky. Kto je zodpovedný za víziu školstva, ktorá má presah aj naprieč volebným obdobiam? Plný rozhovor nájdete TU a rýchly zostrih si môžete pozrieť aj vo videu TU:

Aktuálny stav našej krajiny (diagnóza detí a fakty)

• analýza stavu populácie detí a dospelých v otázkach nadváhy a obezity, sumár najdôležitejších myšlienok:
• v roku 2019 UVZSR vykonal na vzorke 3744 respondentov meranie BMI vo veku od 15 rokov prieskum
• zaznamenali výskyt nadváhy (BMI: 25,0 - 29,9) u 35,6 %, obezitu I. stupňa (BMI: 30,0 - 34,9) u 12,2 % respondentov, obezita II. stupňa (BMI: 35,0 - 39,9) u 2,3 % respondentov a obezita III. stupňa (BMI: 40 a viac) u 0,4 % respondentov
• naša krajina figuruje na popredných miestach medzi krajinami s vysokým výskytom obezity  
• k roku 2019 viac ako 60% slovákov má nadváhu a viac ako štvrtina z nich má obezitu
• v rebríčku nadváhy ľudí z európskych štátov sú slováci na 8. mieste, poliaci sú pred nami a češi na 5.mieste
• nadváha či obezita neohrozuje len dospelých, ale aj deti, podľa WHO u detí vo veku 5 – 19 rokov to bolo v roku 2016 v Slovenskej republike na úrovni 23,3% (Česko 27,5%; Maďarsko 28,4%; Poľsko 25,7% ...)
• Slovensko má na roky 2015-2025 vytvorený národný akčný plán v prevencii obezity, ktorý obsahuje zaujímavé rozpočty, málo presvedčivé postupy a najmenej presvedčivé spôsoby hodnotenia úspešnosti tohto programu, problémové otázky:
• aká je úspešnosť tohto plánu?
• koľko financii štát na realizáciu plánu použil?
• zlepší tento plán vzťah detí k pohybu, ak je to jeden z hlavných piliérov boja proti obezite?

Aktuálny stav krajiny je našim vlastným obrazom hodnôt, priorít a postojov. Nezáleží na tom, kto je práve pri moci, čo s ňou robí a ako míňa peniaze nás daňových poplatníkov alebo iných externých zdrojov. My nie len že nevieme koho si volíme a nepýtame sa prečo nemá jasnú víziu ktorá ho presahuje, ale ani si po dokončení jeho práce neskontrolujeme, ako dobre a kvalifikovane túto prácu urobil.  

Jadro problému nášho školstva? Za tri hlavné rizikové FAKTORY v tomto procese považujeme: 

• 1) Veľmi starý stravovací systém, opierajúci sa o 50 rokov staré "vedecké" poznatky
• politický predstavitelia si stoja za tým, že tento stravovací koncept je absolútne správny 
• zodpovední pracovníci v ňom robia raz za čas tzv. aktualizácie (revízie), čo znamená že desatinné miesta posúvajú raz vpravo a potom vľavo 
• 2) Ponuka v bufetoch kde majú deti voľný prístup k fatálnym potravinám za "rozumnú" cenu
• komerčný prenájom priestorov tretím stranám umožňuje obchádzať otázku zdravia detí 
• nájomníci si prirodzene kladú otázku: "na čom zarobím najviac peňazí a čo deťom najviac chutí?"
• 3) Nedôsledná infraštruktúra pre pohyb (najmä vonku) a nesystematický metodický proces budovania fyzickej kondície od najmenších detí. 
• prostredie na školách je chudobné na pohyb všeobecne (triedy, chodby, telocvičňa, vonkajšie ihriská)
• rodičia namiesto toho, aby deti ponechali na škole v zaujímavých pohybových krúžkoch, musia cestovať v zápchach aby svoje ratolesti dopravili mimo školy na ďalšie aktivity
• pokiaľ sa aj do niečoho na škole investuje, sú to nepotrebné preliezky na štýl detského ihriska alebo v lepšom prípade workoutové ihrisko (relatívne nebezpečné), na ktorých sa nedá realizovať žiadna zmysluplná telesná výchova detí a mládeže (maximálne individuálny tréning)

Neriešenie týchto oblastí je priama príčina, prečo naše deti vyrastajú v NEBEZPEČNOM školskom prostredí, ktoré ich doslova fyzicky DEGENERUJE. A to nehovorím o celodennom sedení s plienkami na ústach. Kto za tento stav priamo zodpovedá? Ministerstvo zdravia či školstva? Prizná si niekto kompetentný že tieto podmienky sú hrozbou a priamou príčinou zhoršovania zdravotného a kondičného stavu našich detí na školách? Takto má vyzerať výchova našich detí s ktorou kolektívne súhlasíme?

Problémové otázky, ktoré odporúčam aby sme si spoločne kládli a neodsúvali ich bokom:

• ako objektívne zdiagnostikovať zdravotný stav celej populácie včítane našich deti?
• kto vyvodí dôsledky a určí zodpovedné osoby, ktoré tento stav spôsobili priamo či nevedome?
• aký navyše objem zásob (nefyziologického) podkožného tuku nosia naši občania pod šatami včítane detí? Rozlišujeme tieto 4 možné katogórie:
• A) deti a dospelí s primeraným množstvom zásob podkožného tuku a primeraným množstvom aktívnej telesnej hmoty (ATH) - zdraví jedinci
• B) deti a dospelí so skrytou nadváhou: štíhle osoby a deti s normálnou hmotnosťou ale nadmerným množstvom podkožného alebo viscelárneho tuku (muži nad 15% a ženy nad 25%)
• C) deti a dospelí s nadváhou: osoby aj deti so zvýšenou telesnou hmotnosťou a viditeľne zvýšeným množstvom zásob podkožného tuku (muži nad 20% a ženy nad 30%) 
• D) deti a dospelí s obezitou: osoby aj deti s extrémne vysokým množstvom podkožného tuku (muži aj ženy nad 31%)
• ako analyzovať nákupné preferencie občanov v súvislosti s ich aktuálnym zdravotným stavom?
• ako globálne analyzovať štatistiku úspešnosti jedenia v školských jedálňach?
• aké kalórie sebestačne produkuje naša krajina a ktoré sa dajú považovať za (ne)prínosné v riešení našej situácie?
• akými chorobami trpia naši spoluobčania a v akých lokalitách? 
• aký objem / druh liekov denne skonzumujú naši občania?
• ako efektívne analyzujeme fyzickú zdatnosť celej populácie včítane detí?
• kto určuje základné štandardy fyzickej zdatnosti, voči ktorým porovnávame úspechy v výchove deti priamo na školách?

Prečo na tieto odpovede neexistujú otvorené a podrobné analytické údaje, ktoré by vznikali pod taktovkou Dátovej kancelárie na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie? Takéto dáta by mohla využívať odborná verejnosť na hľadanie korelácií a kauzálnych vzťahov. Ak chceme čokoľvek zmeniť, musíme sa naučiť čeliť tvrdej pravde a faktom. O tom, ako napredujeme v zdraví detí a prevencii by mali intenzívnejšie komunikovať Inštitút zdravotnej politiky a Inštitút vzdelávacej politiky ako aj Úrad verejného zdravotníctva hodnotením preventívnych programov podľa novej metodiky. Implementačná jednotka na Úrade vlády by si mala tiež  vziať túto tému pod krídla, keďže je do nej zapojených viacero ministerstiev. Existuje viacero národných programov, čiastkových stratégií a akčných plánov, avšak pre bežného rodiča je priam nemožné sa v nich zorientovať. Chýba jasný prehľad na jednom webovom sídle, ktorý bude poskytovať interaktívny prehľad, ako sa darí v plnení záväzkov na základe aktuálnych dát.

Financie ktoré prúdia do riešenia problémov a ich reálny prínos (?)

• v roku 2017 bola vykonaná analýza stavu telocviční v základných a stredných školách na Slovensku, sumár najdôležitejších myšlienok:
• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v roku 2016 vyčlenilo finančné prostriedky na rozvojový projekt zameraný na rozvoj výchovy a vzdelávania žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy formou dostavby, rekonštrukcie alebo výstavby novej telocvične a na vybavenie telocvične na rok 2016 
• Výška finančných prostriedkov určených na zverejnenú výzvu bola 10 000 000 €, z toho 9 000 000 € na kapitálové výdavky a 1 000 000 € na bežné výdavky. Maximálna výška účelových finančných prostriedkov poskytnutých ministerstvom pre jeden rozvojový projekt bola 200 000 € na kapitálové výdavky a 5 000 € na bežné výdavky. 
• Na základe výsledkov hodnotenia bolo na podporu predložených 448 žiadostí, z toho 203 žiadostí v rámci kapitálových výdavkov a 346 žiadostí v rámci bežných výdavkov 
• V roku 2017 je v rozpočte sekcie regionálneho školstva vyčlenených 4 900 000 € určených na rozvojový projekt Podpora rozvoja výchovy a vzdelávania žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy formou dostavby, rekonštrukcie alebo výstavby novej telocvične. Tieto finančné prostriedky sú určené výhradne na kapitálové výdavky. 
• Takmer 40 % ZŠ s počtom žiakov od 150 do 600 nemá telocvičňu.
• Až 86 % gymnázií využíva iné telovýchovné zariadenie a 80 % využíva svoju alebo inú telocvičňu. Svoju telocvičňu však má iba necelých 56 % týchto škôl.
• Počet škôl, ktoré majú telocvičňu, je stále veľmi nízky a dosahuje k 31. 12. 2016 iba necelých 41 % (ZŠ – 27 %, špeciálne ZŠ – 0,8 %, gymnáziá – 4 %, konzervatóriá – 0 %, SOŠ – 8,5 %, špeciálne SŠ – 0,4 %) z celkového počtu sledovaných škôl v SR. 
• K 31. 12. 2016 nemalo telocvičňu 412 základných škôl s počtom žiakov nad 150 a 833 základných škôl s počtom žiakov do 150 (spolu 1245 škôl). Nie je reálne, aby k 1. septembru 2018, keď končí prechodná trojročná lehota na doplnenie povinných učebných priestorov a ich vybavenie v priebehu trojročného prechodného obdobia, bol tento modernizačný dlh vyriešený. 
• MŠVVaŠ SR vyhlásilo na jar 2016 výzvu na rozvoj výchovy a vzdelávania žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy formou dostavby, rekonštrukcie alebo výstavby novej telocvične a na vybavenie telocvične v celkovej alokácii 10 000 000 €, pričom požiadavky zriaďovateľov boli na 73 000 000 €. 
  
  

• Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport: 2020, sumár najdôležitejších myšlienok (Ing. Alica Fisterová):
• V súčasnosti neexistuje platný strategický vládny dokument, na základe ktorého by štát realizoval svoju politiku vo vzťahu k športu.
• Národný program rozvoja športu – koncepcia rozvoja športu do roku 2010 (ďalej len „NPRŠ“), schválená uznesením vlády SR č. 838/2001 bol posledným programovým dokumentom, ktorý mal ambíciu riešiť problematiku rozvoja športu komplexne. 
• Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576 zo dňa 31.8.2011, jej cieľom bolo vytvárať podmienky pre deti a mládež, aby získali pozitívny vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Navrhovala zvýšenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy na základných školách a stredných školách a transformáciu časti vzdelávacích poukazov na športové poukazy, ktoré sa budú môcť využiť na športovanie v popoludňajších hodinách aj v športových kluboch. Vzhľadom na neuskutočniteľnosť niektorých opatrení a nedostatočné finančné krytie na realizáciu niektorých úloh stanovených v tejto koncepcii bola uznesením vlády SR č. 328/2012 zrušená.
• Šport v krajinách Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vytvára podľa dostupných analýz pridanú hodnotu cca 407 mld. eur, čo predstavuje 3,7% HDP EÚ a pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí, teda 5,4% pracovnej sily. V škandinávskych krajinách, Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku sa vynakladá z verejných zdrojov na šport na jedného obyvateľa najviac prostriedkov, približne 100 – 180 eur. Najmenej je to v Bulharsku, Malte, Českej republike, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Rakúsku, kde táto dotácia na 1 obyvateľa nedosahuje ani 20 eur . Na Slovensku je podpora zo strany štátu na obyvateľa iba 7 eur.
• Prostriedky štátneho rozpočtu pre šport sa sústavne znižujú, z rozpočtu pre šport sa dotujú činnosti, ktoré majú aj iné zdroje v štátnom rozpočte.
• Šport sa v SR chápe predovšetkým ako užívateľ a nie ako tvorca ekonomiky, skutočnosť je pritom iná, šport ako ekonomická kategória štátu viac dáva, ako od štátu dostáva.
• Fyzická inaktivita sa stala významným rizikovým faktorom obezity a výskytu chorôb, akými sú: kardiovaskulárne choroby vrátane zvýšeného krvného tlaku, cievnych mozgových príhod, cukrovka, funkčné degeneratívne poruchy pohybového ústrojenstva a osteoporóza. Hlavný cieľ: Vytvárať podmienky na zabezpečenie zdravého životného štýlu obyvateľstva, vrátane aktivít športu pre všetkých za účelom zlepšenia psychicko-fyzickej zdatnosti populácie a prevencie chorôb zapríčinených sedavým spôsobom života.
• Výskumy ukazujú, že 70% školopovinných detí a mládeže trávi denne viac ako 4 hodiny voľného času prácou na počítačoch, internete, sledovaním televízie, počítačovými hrami a zábavou s mobilmi. Pravidelnej organizovanej pohybovej aktivite sa venuje iba každý tretí žiak. U detí a mládeže dominuje sedavý spôsob života, ktorý prináša so sebou nárast obezity a nadváhy, chybného držania tela a ďalších porúch zdravia. Výskumy hovoria, že približne 18% detí trpí nadhmotnosťou a približne 7% je obéznych a situácia sa stále zhoršuje.
• Stúpa význam povinnej školskej TV, pretože oproti minulosti výrazne pribúda detí, pre ktoré je povinná TV jedinou vykonávanou pohybovou aktivitou. SR sa v roku 2008 úpravou počtu hodín TV na 2 hodiny týždenne v štátnom vzdelávacom programe v rámci reformy vzdelávania dostalo na posledné miesta pomysleného rebríčka európskych štátov, pretože školy iba v malom počte využívajú možnosť navýšenia hodín telesnej výchovy cez školské vzdelávacie programy. Hlavný cieľ: Zatraktívniť obsah TV a zmeniť zameranie hodín TV, najmä smerom k zážitkovej telesnej výchove, s cieľom zvýšenia počtu cvičiacich žiakov na jej hodinách.
• Na záujmovú činnosť vrátane športu je od roku 2004 možné využívať vzdelávacie poukazy v súlade s § 7 ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávací poukaz predstavuje ročný príspevok štátu pre jedného žiaka školy na záujmové vzdelávanie, teda nielen na šport. Hodnota vzdelávacieho poukazu pre rok 2012 je 29 eur. Financovanie vzdelávacích poukazov bolo v roku 2010 približne v celkovej výške 17 783 774 eur.
• Materiálno-technické zabezpečenie športu v SR je v zlom stave a nedokážeme v tejto oblasti dostatočne konkurovať svetu alebo okolitým štátom. Väčšina športových zariadení je všeobecne nemoderná, nekvalitná, zmenšuje sa, neexistuje objektívna pasportizácia športových objektov a objektívny systém podpory ich výstavby (urbanistické normy). V ostatnom čase bolo v SR vybudovaných málo nových športových objektov celoštátneho významu a medzinárodnej úrovne, (na rozdiel od iných európskych krajín) sa takmer nepodarilo pre výstavbu športových objektov využiť v rámci regionálneho rozvoja a rozvoja infraštruktúry prostriedky z eurofondov, prístup niektorých obcí k športovým objektom v rámci občianskej vybavenosti je takmer likvidačný. Materiálna vybavenosť verejných vysokých škôl, ktoré vzdelávajú odborníkov v športe a učiteľov telesnej výchovy je nedostatočná.
• Zmyslom koncepcie športu je, aby bola pre celú spoločnosť, nielen pre telovýchovnú a športovú sféru pochopená ako spoločný program všetkých zainteresovaných subjektov, štátnej a verejnej správy i vede.
• Podľa zdravotného profilu, zverejneného Európskou komisiou Slovensko vykazuje vysokú mieru úmrtnosti z príčin, ktorým sa dalo predísť a ktoré sa dali liečiť. Investovanie do prevencie by mohlo pomôcť zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva – z tohto pohľadu je obzvlášť dôležité sústrediť sa na deti a mládež, pri ktorých možno najviac potenciálnych ochorení v dospelosti odvrátiť. Len 1% výdavkov na zdravotníctvo je pridelených na prevenciu v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 3%. Preventívne programy sa financujú z vlastnej kapitoly štátneho rozpočtu, pričom na samotné národné preventívne programy sa vynakladá približne jeden milión EUR ročne. To však nezahŕňa napríklad úkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spojené s prevenciou, aktivity na školách či v komunite a občianskych združeniach, alebo priame výdavky rodičov.
• Keďže na šport, prevenciu a zdravie detí ide v porovnaní s inými prioritami nízky objem financií, nie sú ani ústrednou témou Revízie výdavkov Útvaru hodnoty za peniaze, ani prioritou Implementačnej jednotky na Úrade vlády SR. Ak nám však na budúcnosti našich detí a ich zdraví záleží, musí sa to zmeniť.

Ak poznáme skutočnosti, aký objem financiá prúdi na riešenia týchto problémov, tak ako je možné, že nie sú stanovené jasné ciele a vízie pre oblasť výchovy a zdravia našich detí? Ako to, že nemáme nástroje, aby sme dokázali úspešnosť nášho snaženia odmerať? Kto je osobne zodpovedný (aj spätne) za to, na čo presne sa financie používajú? A ako vieme, že s nimi narába efektívne a objektívne zlepšuje zdravie našich detí? Ak aj na tú najmenšiu firmu platia tvrdé trhové zákony, kde tí neschopní z trhu práce odpadnú (naivita, ilúzie, neschopnosť, neefektivita používania energie v podobe peňazí), tak prečo by to nemalo platiť na náš štát a politických predstaviteľov? Až keď nastúpi vláda najschopnejších a aj na tých bude použitá liečivá sila transparentnosti a kvantifikácie efektivity, až potom sa stanú skutočne pozitívne zmeny a inovácie. 

Naše riešenia ktoré sa zakladajú na poznatkoch a skúsenostiach z praxe

Naše riešenie pochádza z praxe a sú preverované silou trhových mechanizmov. My musíme každý deň dokazovať platiacim rodičom, že naše riešenia sú hodné otvorenia peňaženky a zaplatenia za službu / produkt / riešenie. Ak nie, neprežijeme a dostaneme "padáka". Prečo na rovnakých trhových princípoch nefungujú aj štátne riešenia? Kde sa ministerstvá zodpovedajú priamo rodičom a ich existencia a rozpočty sú podľa miery ich úspešnosti regulované? Ak nezavedieme do školstva a výchovy detí poriadok, víziu, ciele a nástroje, pomocou ktorých tieto ciele odmeriame, nemáme šancu na úspech. Naše riešenia sa opierajú o nasledovné piliere:

• budovanie prostredia bohatého na pohyb (nie len vonkajšie ihriská, ale aj zmena logiky priestorov triedy ktorá umožňuje pohyb za no-extra-time)
• zavedenie inovovaného stravovacieho programu (ktorý je prepojený aj s analytickou štatistikou úspešnosti zjedených porcií)
• zavádzanie komplexného pohybového programu (deti na konci základnej či strednej školy budú ovládať desiatky náročných pohybových zručností ako sú stojky, pohyby na kruhoch, hrazdách a pod)
• zber dát a zavádzanie digitalizácie (zbieranie bodov za úsilie namiesto známkovania, herné motivačné elementy, evidovanie dosahovaných míľnikov počas štúdia, zbieranie antropometrických údajov a faktov o aktuálnej fyzickej zdatnosti) 

Na každú z týchto kľúčových tém sme spracovali komplexný článok:

• INOVÁCIA V ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVE DETÍ A MLÁDEŽE?
• MÔŽEME ČI MUSÍME ZMENIŤ ŠKOLSKÉ STRAVOVANIE DETÍ?
• AKÁ VÍZIA ŠKOLSTVA DÁVA ZMYSEL?
• FYZICKÉ A DIGITÁLNE PLATFORMY MODERNÉHO ŠKOLSTVA?

Najdôležitejšie myšlienky v skratke:

STRAVOVANIE

Takto vyzerá náš návrh na úpravu noriem, práca nášho software s dopredu vytvorenými stravovacími týždňami, databázou receptov a pripravovaným robotom, ktorý analyzuje % zjedenej porcie. K téme školského stravovania máme spracovanú aj elektronickú publikáciu, rovnako ako aj eBook na tému stravovania detí pre rodičov:

Pre zobrazovanie získaných dát pripravujeme aplikáciu, pomocou ktorej budú mať rodičia prehľad nad štatistikou jedenia svojich detí a získajú aj odporúčania, čo svojim deťom dať na jedenie doma.

Zároveň prebieha vývoj a výskum kelových produktov (sušienky, pečivo, raňajkové guľôčky), pomocou ktorých chceme dostať do detí kvalitné a nutrične bohaté kalórie, aby sme zvýšili príjem minerálov, vitamínov aj vlákniny v ich strave.

V budúcnosti sa budeme zaoberať aj inováciou v ponuke bufetových jedál, nápojov a funkčných potravín. Náš komplexný stravovací program pre školy má prezentáciu TU.

POHYB

Takto vyzerá náš návrh na inovatívne ihrisko, kde voľnočasové pohybové aktivity dozoruje vychovávateľ a súbežne tvoríme prepracovanú metodickú osnovu centrálne riadenej telesnej výchovy. Ihrisko o veľkosti 25x25 metrov má odhadovaný náklad na stavbu a kovovýrobu cca 100.000 EUR a naraz v ňom môže cvičiť až 60 detí (v 6-tich zónach). Komplexný video článok TU

Ako alternatíva je nižšie ukážka menšej verzie cvičebného externého ihriska. Jeho výstavbu realizujeme v Nitre na pilotnej škole UNES, kde spolupracujeme aj na školskom stravovacom systéme od roku 2017. Takáto zmenšená verzia ihriska stojí orientačne 25.000 EUR a naraz na ňom môže realizovať výživné pohybové cvičenia 30-40 detí.

Prepracovanú máme aj diagnostiku fyzickej zdatnosti, ktorá odhalí komplexne stupeň fyzickej pripravenosti detí, dospelých aj športovcov. Synergicky k tejto službe je dôležitý aj zber antropometrických dát. Všetky tieto dáta je potrebné umiestniť do digitálne platformy, ktorá ich bezpečne uchová, spracuje a interpretuje tak, aby to pochopil aj rodič, škola ale aj štát (štatistika, analytika):

Neriešenie témy fyzickej zdatnosti má za následok fakt, že každá ďalšia generácia je nie len že tučnejšia, menej zdravá a viac digitálne dementná. Zároveň je viac lenivá, hedonistická, ufňukaná, strácajúca základné charakteristiky ženského a mužského princípu (muži sú viac ženami a naopak). Nehovoriac o tom, že každá nová generácia má viac depresií, sebevražedných sklonov, nevie sa dostatočne dlho a kvalitne koncentrovať. Paradoxne viac pozornosti jednotlivec venuje tomu, čo by si akože mal "zaslúžiť" no nemá to a menej pozornosti venuje skutočným povinnostiam (slabá disciplína, slabý charakter). To má presah do formovania kultúry, ktorej sú sami produktom, pretože taká kultúra im ešte viac servíruje všetko to, čomu venujú pozornosť a tento cyklus sa opakuje aj znásobuje.

Následne sa tieto vlastnosti nezrelých no predsa dospelých osobností prejavujú v "kvalite" rodinných vzťahov a v "kvalite" výchovy malých detí. Tieto deti sú čoraz viac traumatizované traumami vlastných rodičov, ktorí nech ľúbia svoje deti akokoľvek veľmi, nemajú na ne kapacitu. Sú pohltení sami sebou, svojimi traumami, nenaplnenými potrebami a problémami. Nemajú dosť sebelásky, nemajú jasne uprataný vnútorný systém hodnôt, majú v sebe obrovské množstvo tráum, ktoré sa následne prejavujú poruchami psychického zdravia, mentálnymi skratmi, slabými nervami, depresiami a tak ďalej.

Stále má niekto pocit, že venovať pozornosť kvalitnej telesnej výchove aj 5x za týdeň pre naše deti je nepodstatné? Správne nastavený pohyb neposilňuje len telo či zdravie, ale predovšetkým ľudského ducha, na ktorého sú naviazané psychické i nervové pochody, životné hodnoty, postoje a celkový charakter osobnosti. Riešením tejto výzvy vyriešime nepriamo desiatky iných výziev.

Návrhy na akčné kroky pre primátorov, starostovi či politických predstaviteľov

Zamyslime sa spoločne. Ak zatiaľ neexistuje jedna politicky činná osoba, ktorá by dokázala určiť centrálnu víziu pre výchovu našich detí na školách, potom to musia byť osoby s masívnymi skúsenosťami z praxe a terénu. Osoby ktoré majú koncepciu, víziu aj systém. Kto koncepčnú víziu pre naše deti nemá, nech sa nehrabe do funkcie. Ak už funkciu má a musí mať, tak nech si dá srdce na správne miesto a nech sa začne zaoberať napríklad vyhlasovaním iniciatívnych súťaží. Tie majú nasledovné kritéria:

• stanovia sa jasné ciele, ktoré riešia v spoločnosti vybraný problém alebo výzvu
• vytvoria sa objektívne kritéria merania toho, ako majú byť tieto ciele dosiahnuté
• zadefinujú sa pravidlá, kto všetko sa môže súťaže zúčastniť a čo za to víťaz dostane (vysoká finančná motivácia)
• poznatky, systémy, know-how nie len od víťazov ale aj ostatných sa presunú do vlastníctva štátu
• súťaž vyhrajú tí najschopnejší a teda riešenia, ktoré štát získa sú tie ktoré prešli krstom ohňa, ak bola iniciatívna súťaž nadizajnovaná správne
• takýmto prístupom sa dokáže štát vyriešiť desiatky, ak nie stovky problémových oblastí v našej krajine, nie len v otázkach školskej výchovy a zdravia našich detí

Ak niekoho z primátorov, starostov alebo politických predstaviteľov zaujali naše koncepcie a projekty, tu je príklad spolupráce, o ktorú by sme mali záujem: 

• dostaneme pridelené dve menšie základné alebo stredné školy, jedna kontrolná a druhá v ktorej aplikujeme významný rozsah našich navrhovaných riešení (úprava bufetu, zmena školských obedov, postavenie externého ihriska na cvičenie, prednášky pre rodičov)
• na oboch školách na úvod zrealizujeme zber dát, ideálne nie len detí, ale aj zamestnancov a rodičov (antropometria, % tuku, diagnostika fyzickej zdatnosti, dotazníkové prieskumy, prezentovanie výsledkov rodičom i vedeniu školy)
• 6-12 mesiacov bude prebiehať na jednej škole nami navrhovaný koncepčný program
• po tomto období sa opäť zozbierajú všetky dáta (testy, diagnostika, prieskum) a výsledky vyhodnotia

Ako vysoko pravdepodobná je takáto modelová situácia? Zatrasie tento článok s politikmi, starostmi či primátormi v dobrom alebo zlom slova zmysle? Bavíme sa o citlivej téme, ktorá sa dotýka zdravia našich detí. Budeme počúvať viac svoje zranené egá alebo sa spoločne zamyslíme a vytvoríme niečo užitočné? Niečo čo neobchádza realitu a fakty ale naopak jej dokáže čeliť a podľa spätnej väzby korigovať svoje smerovanie za stanovenými cieľmi? Odpovede už necháme na vás milí politickí predstavitelia, starostovia či primátori miest. My máme mnoho práce najbližších 20 rokov, pretože nás žiadne volebné obdobie ani zbytočná byrokracia netlačí. Netlačí nás ani korupcia, politická korektnosť alebo potreba čakať na oficiálne pravdy. Trápi nás iba to, ako sme schopní naše nápady zrealizovať, myšlienky dokončiť, otestovať čo v praxi funguje, byť užitoční pre zdravie našich detí a čo nefunguje rýchlo odstrániť a celý proces nekonečne vylepšovať.  

A čo vlastne trápi vás? Aká systémová zmena prispieva k zdraviu populácie a hlavne našich školopovinných detí? Kto nájde odvahu a začne v našom štáte meniť veci k lepšiemu? 

Záverečné slovo v problematike školskej inovácie od nás

Za každým z týchto projektov je "tona" práce za nami a ďalšia "tona" práce pred nami. Školské inovatívne programy ktoré majú objektívne zlepšovať zdravie našich detí, sú pre nás celoživotná strategická téma. Budeme sa jej venovať bez ohľadu na to, či je pri vláde strana A alebo B. Budeme sa v nich realizovať či nám niekto z vlády bude pomáhať alebo klásť polená pod nohy. Budeme hľadať cesty tam, kde je záujem a na súkromných školách záujem je. Postupne ako náš objem skúseností, zručností, dát, poznatkov a úsudku naberie kritický objem, staneme sa rovnocenným partnerom pre kohokoľvek, včítane ministerstiev a úradu vlády. Možno sme partnermi už dávno a pre niekoho možno aj hrozbou (?). Čas však ide ďalej tak či onak a my plánujeme už len zrýchľovať. Máme veľa odpovedí na dôležité spoločenské otázky, stačí sa začať pýtať. Máte prosím otázky?

Photo by note thanun and Myles Tan on Unsplash