Prečo ísť trénovať s prázdnym žalúdkom

Ako hlad môže zlepšovať vašu kondíciu a schopnosť prežiť

Predstavte si katastrofálnu situáciu, že na zemi jedného dňa dôjde ropa. Bez toho, aby sme tieto nepríjemné scenáre chceli zažiť, k tomu skutočne raz dôjde. Na celej zemi nastanú zásadné zmeny v produkcii a distribúcii potravín. To, že tieto zmeny budú fatálne pre tých, ktorých potravinová sebestačnosť je mizerná (ako napríklad Slovenska), ani radšej nehovoríme. Mnohí z nás si vôbec neuvedomujú, koľko percent produkcie potravín je závislých od petrochemického priemyslu (možno až 90%). Najmä v mestách, kde sú ľudia kompletne odkázaní na zásobovanie potravinami z iných zdrojov, nastane veľmi chúlostivá situácia. Nechceme vás pripravovať na koniec sveta, ale na jednu veľmi závažnú skutočnosť. Tou skutočnosťou je vaša schopnosť prežiť aj bez pravidelného stravovania sa (5-7x / deň), ktoré sa dnes tak veľmi propaguje ako "zdravé". A prečo otvárame túto extrémnu tému? To si povieme už o malú chvíľu. Pred tým sa však vráťme o trochu späť a povedzme si dôvody, prečo s vašou schopnosťou prežiť súvisí aj ochota trénovať na prázdny žalúdok. Aby to bolo zaujímavejšie, najprv si ukážeme jedno netradičné video.

Video: ako sa dajú aj o hlade podávať extrémne silové fyzické výkony (Fat Burning Beasts):

Na videu som spolu s mojimi tréningovými kolegami [1], [2], s ktorými sa stretávame aj v našich mastermind diskusiách. Všetci máme spoločné dve veci. Funkčný tréning a stravovací koncept, ktorý spája tie najlepšie myšlienkové smery optimálnej výživy (nízko sacharidová diéta, warrior koncept, ketogénna diéta, čiastočné hladovanie, triezve paleo, WAPF, tukový metabolizmus a iné). Ako na videu vidíte, to že cez deň skonzumujeme minimum potravín a na tréning prídeme s prázdnym žalúdkom, nijako neovplyvňuje naše fyzické výkony, práve naopak. Dokonca nevyzeráme cez hladovanie ako vychrtlé vyžle. Ako je to možné? A prečo je lepšie trénovať na prázdny žalúdok? Dobre že sa pýtate. Poďme sa pozrieť na to.

Hladný vlk lepšie loví

Videli ste niekedy v prírode predátorov, ktorí by sa najprv najedli a až potom išli loviť? Prípadne si šupli nejaké energeťáky, tyčinky alebo glukózové cukríky? Takí predátori neexistujú a nikdy existovať nebudú. Môže za to nastavenie hormonálnej a nervovej sústavy, ktorá po konzumácii jedla funguje diametrálne odlišne, ako v čase hladu. A to, že funguje omnoho menej výkonne, sa môžete staviť. Aj my ľudia sme svojim spôsobom taktiež predátori, ktorí svoje lovecké schopnosti formovali po státisíce rokov viac cez rozum, ako cez telesné nástroje (zuby, pazúry, hraničná sila a rýchlosť). Našou najväčšou zbraňou je tukový orgán medzi ušami, ktorý z objemu 350 cm3 (u Sahelanthropus tchadensis asi z pred 6-7 miliónov rokov) sa zväčšil až na dnešných 1400 cm3 u Homo sapiens. Mohla za to práve výživa a rôzne evolučné body zlomu, ktoré nás výrazne formovali za posledné státisíce rokov. Ale bez ohľadu na výhody, ktoré nám tento nástroj (mozog) poskytuje, ak ho nepoužijeme správne, máme smolu. Hormonálna a nervová sústava nebude fungovať optimálne, čo za istých okolností pre našich predkov mohlo mať fatálne následky. Dnes zatiaľ nebojujeme o prežitie, ale naše telo funguje i napriek tomu rovnako, ako u našich dávnych predkov.

Ak naopak trénujete na lačný žalúdok, zvyšujete flexibilitu svojho energetického metabolizmu, ktorý je nútený produkovať zdroje energie pre svalovú prácu z iných, ako externých zdrojov energie (najčastejšie sacharidových). Ale nie len to. Dokonca dochádza aj k rozdielnej tvorbe svalovej hmoty, ktorá má vyššiu biologickú kapacitu. Ide najmä o hybridný typ IIA, ktorý je stále dostatočne silný a rýchly, ale má vysokú kapacitu čerpať zdroje energie nie len z glukózy (pôvodom z glykogénu) ale predovšetkým z ketónov (pôvodom z mastných kyselín z podkožného tkaniva, ktoré sa v pečeni menia na ketóny). Lenže dnes sa drvivá väčšina ľudí dopuje energetickými barličkami v podobe sacharidov, nápojov, energetických i proteínových tyčiniek či inými stimulmi, ktoré môžu viesť k metabolickej neflexibilite až k metabolickým poškodeniam.

Rozdiel v schopnosti prežiť nutričný alebo fyzický stres, je u týchto jedincov priepastný. Aby sme tieto tézy pochopili v širších súvislostiach, povieme si niečo viac o kľúčových pojmoch, ktoré definujú fungovanie nášho metabolizmu a hormonálnej sústavy.

Metabolizmus a pojmy s nim súvisiace

Cieľom je v našom tele vytvoriť také metabolické prostredie, ktoré nám umožní kedykoľvek čerpať potrebné zdroje energie zo zásob podkožného tuku. Postupnou adaptáciou je možné telo metabolicky trénovať tak, aby jeho závislosť na sacharidových zdrojoch (glukóza a glykogén) bola minimálna, takmer žiadna. Tomu sa musí prispôsobiť nie len výživové nastavenie pred a po tréningu, ale aj celá životospráva. Rýchlosť zmeny závisí od výživového protokolu, ktorý je dôležité optimalizovať a prispôsobiť individuálnym zvláštnostiam i životnému štýlu.

Ak ide o dostupnosť energetických zdrojov, tak napríklad priemerná 60kg žena, ktorá má 15% podkožného tuku (= 9kg), disponuje približne 80.000 kcal energie. To je energia na asi 32 maratónov za sebou, pričom glukózové zdroje energie na tele sú extrémne limitované. Vyšportovaná žena má k dispozícii asi 1400 kcal energie vo forme cukrov (glykogénu). Čo je podľa vás výhodnejšie, dokázať čerpať primárne energiu z vlastných a takmer neobmedzených zdrojov, alebo z tých obmedzených, ktoré treba neustále dopĺňať z externých zdrojov (z jedla)?