Kultúra nového vedomia na Slovensku

Kedy a kde vznikol Parkour?

História parkouru siaha do Francúzska. Prvý kto toto umenie pohybu definoval ako šport bol David Belle koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. V podstate však ide o prirodzene hravú formu pohybu, ktorú sme ako deti vykonávali všetci.

Parkour, Freerun,... ide o rozdielne názvy, či disciplíny?

Ide o rozdielne pohybové disciplíny. V parkoure neexistujú žiadne saltá, premety či vruty. Je to o efektívnosti pohybu. Z bodu A do bodu B sa chcem dostať čo najrýchlejšie a stratiť čo najmenej energie. Freerun je o ťažkých a efektných prvkoch. O presun v priestore sa nestaráš. Sú to veľmi náročné, no zároveň nádherné pohyby. Čím komplikovanejší, tým lepšie. Preto sa Freerun dá len ťažko naučiť priamo v meste na betóne. Ľahko sa môžeš zraniť. Parkour môžeš celý deň trénovať v uliciach. Zranenia sú len škrabance, modriny. Parkour, definujú prvky, ktoré nie sú až tak nebezpečné, ale ostražitý musí byť v začiatkoch úplne každý.

Sú aj nacvičené zostavy?

Nacvičené alebo povinné zostavy tak, ako ich poznáme napríklad z gymnastiky neexistujú. Je to o voľnosti pohybu. Čo dokážeš urobiť je závislé od úrovne tvojej fyzickej zdatnosti, výkonnosti bioprocesora - mozgu a rokov skúseností. Na týchto športoch je prekrásne, že v nich neexistujú žiadne limity. Nikdy v živote sa ti nepodarí povedať si: "OK tak a teraz už viem úplne všetko". Obe disciplíny sa neustále formujú, vznikajú nové pohybové tvary a navzájom sa neustále prelínajú. V gymnastike máš jasne stanovené prvky, formu ich prevedenia a nové prvky pribúdajú len zriedkavo. Parkour a Freerun svoje hranice stále nepozná, pretože zo zvyšujúcim počtom ľudí, ktorí sa im venujú, neustále pribúda niečo nové.

Tak, ale nejaké limity snáď existujú?

Existuje niekoľko ľudí na svete, ktorí sú kombináciou talentu, vynikajúcich podmienok na rozvoj - telocvične, extrémnej fyzickej zdatnosti a hlavne húževnatých charakterových vlastností. Doslova búrajú hranice medzi možným a nemožným. Stačí si pozrieť videá niektorých Rusov. Sú to úplní blázni. Niekedy si myslím, že sú to atléti na jedno použitie, keď vidím ako zo štvrtého či piateho poschodia skáču saltá do snehu.

Niektoré prvku sú podobné bojovým umeniam. Inšpiruje sa Parkour?

Parkour nie, skôr freerun. Najviac však tricking. Tricking je forma akrobacie, ktorá je kombináciou gymnastiky a bojových športov. Vykonáva sa výlučne na rovnej zemi, bez prekážok a prevýšení, ktoré parkour a freerun charakterizujú. Táto gymnastika je natoľko extrémna, že aj samotný gymnasti sa často čudujú, kam až sa dajú ľudské limity posúvať.

Otočky o tisíc a viac stupňov s odrazom jednej nohy, do toho extrémne kopy a iné bláznovstvá sú absolútne netradičné. Je ich možné pozorovať posledných päť rokov. Fyzická zdatnosť mladých ľudí, ktorí tieto športy vykonávajú, je pre bežného smrteľníka priam nepredstaviteľná. Je to výsledok brutálneho a dlhoročného tréningu, ale aj týto ľudia raz začínali prakticky od nuly. Istotne vieš, čo to znamená gravitačné preťaženie (definuje sa číselnou hodnotou + písmenom G). Pri týchto športoch sa pridávajú ďalšie dva rozmery. V horizontálnom smere a rotácie. Je to ako keby si formulou nabúral do zvodidiel a začali robiť saltá s otočkami. Taký tricker alebo aj freeruner niekedy dosahuje približné preťaženie až 4G.

Ako je to s kultúrou týchto športov?

Je to kultúra nového vedomia: "viem že môžem, pracujem na sebe, aby som vládal ešte viac. Nepreceňujem sa, riskujem zdravo, ventilujem svoje defektné správanie v telocvični - nie na ulici. Som sebavedomý pretože na sebe pracujem a nemám slabé telo ani ducha a mám pevnú vôľu i charakter. Robím to, čo viem že mám aj vtedy, ak sa mi to nechce - sebadisciplínu. Ignorujem tlak okolia a nevšímam si nezmyselné disciplíny slabomyseľných - fajčenie, alkohol, drogy, krádež, vandalstvo. Som zdravý bez nadváhy a chorých orgánov. Napĺňam svoj potenciál ako vodca - nie ako ovca."

Okrem tejto mentálnej kultúry nových postojov máme aj telocvične, kde túto kultúru tvoríme už od roku 2005, organizujeme verejné tréningy, celoslovenské stretnutia a iné podporné aktivity.

Existujú aj súťaže?

V Parkoure sa súťažiť nedá, vo freeruningu skôr a časté sú súťaže v trickingu. Napríklad Red Bull Art Of Motion je celosvetovo známejšia súťaž, ktorá mala už dva či tri ročníky. Inak sa dá povedať, že tieto športy sú nesúťažné. S kým súťažíš najviac, si ty sám. Novodobé súťaže sú len komerčné nástroje v rukách marketérov, ktorí potrebujú na svoju značku pritiahnuť pozornosť.

Kedy prišiel parkour na Slovensko?

Niekedy okolo roku 2004, možno zopár lastovičiek tu bolo aj skôr. Spoločne s Viktorom Klimom sme stáli pri zrode prvej oficiálne slovenskej vlny. Roku 2005 sme založili oficiálne občianske združenie, spustili web stránku a fórum, kde sa všetci nadšenci koncentrovali a začali tvoriť okolo týchto športov pozitívneho ducha. Od tej doby sa udialo neskutočné množstvo pozitívnych vecí, osobne som v týchto športoch našiel svoje celoživotné uplatnenie. Či už ako športovec alebo podnikateľ.

Ako si sa ty dostal k parkouru?

Jedného dňa som telefonoval starkej, ktorá bola práve na návšteve u sesternice. Starká mi povedala, že Viktor, manžel mojej sesternice, trénuje nejaký šport pri ktorom skáče po balkónoch, robí kotúle. Hneď ma to zaujalo, vždy som mal rád podobné veci. Tento deň bol pre mňa osudový aj preto, že som vďaka nemu o 3 roky neskôr stretol svoju manželku Tinku.

Koľko rokov sa mu venuješ?

Od roku 2005. Predtým som sa hľadal. Skúšal som in-line na U-rampách, zápasil som, skúšal capueira, wing tsun.

Čo tvoje začiatky? Predpokladám, že triky si sa učil z internetu.

Študoval som na vysokej škole telesnú výchovu. Mnoho času som trávil práve v gymnastickej telocvični, preto som základy fyzickej zdatnosti nabral najmä tam. Áno s Viktorom sme hľadali inšpiráciu na internete. Bolo jej dostatok a tak je tomu aj doteraz. Na Slovensku bolo len málo ľudí, ktorí vedeli niečo ukázať alebo odovzdať. Tak sme sa učili aj navzájom, inšpirovali sa. Vlastne je tomu tak stále.

Trénovať v meste na ulici môže prísť niekomu ako vandalstvo. Mal si už potýčky s políciou? Ako to muži zákona vnímali?

Áno, zavolali na nás už aj políciu. nemáš však prečo utekať. Využívaš ten istý verejný priestor, ako ostatný chodci, len trochu netradične. Nič neničíš, nič nebúraš, len skáčeš. Polícia to vždy rýchlo pochopila a potom od nás chceli, aby sme im ukázali čo vieme.

Založil si parkour akadémiu. Kde sa vzala myšlienka?

Akadémia Parkour & Freerun vznikla v Nitre. Je to odpoveď na žiadosti mladých ľudí, ktorí chceli trénovať. Mám základy pedagogického vzdelania a vedenie kolektívu mi nerobí problém. Mal som potrebné zručnosti a fyzické predpoklady, mal som teda čo odovzdať študentom. Neskôr som roku 2008 otvoril Akadémiu Parkour & Freerun aj v Bratislave. Dodnes máme plno. Trápi ma však, že hoci nový ľudia prichádzajú stále, máloktorí ostávajú na dlhší čas. Mnohí zistia, že vedieť skákať saltá, premety a iné akrobatické kúsky je drina a nadšenie im dlho nevydrží. Ľudia sú dnes nastavení tak, že automaticky hľadajú skratky. Rovnako ako v živote, ani v týchto športoch skratky neexistujú. Preto ten kto ostane, dostáva do života skutočne cenné lekcie.

Sú základné prvky, ktoré treba ovládať, alebo je výber trikov individuálny?

Za roky systematickej práce s mládežou máme vlastný študijný plán a seriózne tréningové centrá. Voláme ich Skill LAB-y, čiže laboratóriá zručností. Pred tým, ako niekoho pustíme učiť sa akrobatické prvky, preverujeme jeho fyzickú zdatnosť. Nemôžeš predsa chcieť od moriaka, aby lietal s orlami. Preto je dôležité začať budovať takú telesnú schránku, ktorá je odolná voči gravitačnému preťaženiu a pri odrazoch či dopadoch sa neroztriešti o zem. Mladý človek má potom aj zdravšiu sebadôveru, ktorá sa stupňuje s pribúdajúcou fyzickou zdatnosťou. U nás ju rozdeľujeme na 4 základné levely - Krémeš, Transformer, Pán Drtič a Dr. Hulk. Ak sa naučíš dosahovať vyššie fyzické výkony, je už len na tebe, či ťa viac očarí Parkour, Freerun alebo ich kombinácia. U nás najčastejšie vyučujeme saltá vpred, vzad, premety, sklopky a iné prvky. Kým toto všetko zvládneš, prejde minimálne rok.

Zranenia?

Zranenia sú zriedkavé. Väčšinou z precenenia svojich síl, alebo neodhadnutia svojich aktuálnych možností. To čo vieš a máš natrénované nemusíš vedieť urobiť v hocijakú dennú dobu za akýchkoľvek okolností. Ja som mal roztrhnutý krížny väz na kolene, ale keďže tieto športy sú o prekonávaní prekážok, poctivým prístupom mám nohu opäť v skvelom stave.

Zaujímajú sa o parkour aj ženy?

Áno, a chodievajú na tréningy. Je pravda, že ich je podstatne menej ako chlapcov. Ale dokážu podávať zaujímavé výkony a pritom nemusia vyzerať ako mužatky. Tieto športy sú vhodné úplne pre každého. Parkour a jeho formy pohybu sú skvelým prostriedkom ako precvičiť všetky svaly. Okrem toho pridanou hodnotou je spomínaná kultúra nového vedomia a my zo srdca veríme, že sa nám podarí aj vďaka nej tvoriť novú generáciu mládeže, ktorá sa môže stať skvelým zdrojom bohatstva pre seba, svoju rodinu i celú krajinu.

Súvisiace odkazy:

• História slovenského Parkouru a Freerunu

• Čo chce a potrebuje každý zodpovedný rodič

• Ako vznikla telocvičňa Skill LAB (video)

• Fyzická zdatnosť nie je voľba ale povinnosť

• Parkour & Freerun ovplyvní tvoj úspech

• Umenie nepadnúť

Redaktor časopisu BREJK: Juraj RECKÝ
Text: Vlado Zlatoš