Ľuboš Ďurdiak - interview o sebapoznávaní

Ľuboš Ďurdiak - interview o sebapoznávaní a duševnom zdraví

Porovnávať sa s priateľmi a vrstovníkmi je jedna vec a porovnávať sa sám so sebou, s vytýčenými cieľmi a s ich dosahovaním, vec druhá. Proces sebapoznávania zohráva obrovskú úlohu v našom živote a do značnej miery ovplyvňuje aj kvalitu života. Šťastie a úspech – to sú vzácne pocity, ktoré nám dnešná moderná doba dokáže veľmi rýchlo "ukradnúť" a my sa musíme naučiť v treťom tisícročí ako napĺňať svoj potenciál tak, aby sme si tieto vzácne pocity nie len uchránili, ale zažívali aj radosť z neustále zlepšujúcej sa verzie seba samého.

Nasledovné interview so špičkovým slovenským odborníkom na psychológiu a psychohygienu vám pomôže pochopiť ďalšie súvislosti. A z vlastnej skúsenosti vám môžem prezradiť, že kontakt s Ľubošom Ďurdiakom je veľmi obohacujúca a povzbudzujúca skúsenosť.

1) Sabapoznanie mladého človeka je dnes ponechané na každého z nás a dá sa povedať, že je veľkou neznámou. Čo by ste odporučili mladým ľuďom na ceste skutočného sebapoznania?

Je potrebné uviesť, že sebapoznávanie je celoživotný proces a týka sa tak detí a mladých ľudí ako aj osôb v starobe. Pravdou však je, že práve u mladých ľudí je v popredí ich pozornosti. Mladí ľudia túžia po vlastnej identite a sebapresadení sa medzi kamarátmi a postupne aj medzi dospelými. Vyjasňujú si postoje a vzťahy k rôznym stránkam života, vytyčujú si svoje ciele a volia si svoj ideál života, ktorý chcú nasledovať. Takýto intenzívny proces sebaformovania býva obvykle spájaný s poznávaním seba samého. Aby to sebapoznanie bolo "skutočným", tak, ako sa pýtate v otázke, musí vystihovať reálne vlastnosti a schopnosti človeka. Často sa v poradenskej praxi stretávam s ľuďmi, ktorí buď preceňujú alebo podceňujú seba samého. Výsledkom je potom to, že si dávajú príliš vysoké alebo príliš nízke ciele. Ak sa niekto preceňuje, často je potom sklamaný a frustrovaný z toho, že svoje premrštené ciele nikdy nedosiahne. Naopak, ak sa niekto neustále podceňuje, nikdy nebude mať dobrý pocit z vlastnej sebarealizácie. A toto sa postupne odrazí nielen na sebaobraze a sebavedomí, ale aj na duševnom zdraví človeka. 

2) Hovorí sa, že nie to, čo máme, nás napĺňa šťastím, ale to, čím sa stávame. Aké možnosti majú mladí ľudia na to, aby zistili, čím sa môžu stať, aby to napĺňalo aj ich potenciál, aj dobrý pocit so seba?

Možnosti sú pomerne veľké. V prvom rade si mladý človek musí sám uvedomiť, k čomu má vzťah, čo ho baví, čo mu "ide od ruky". To, či má na to aj reálne predpoklady, mu pomôžu zistiť výsledky jeho aktivít v danej oblasti. Do úvahy by mal brať aj spätnú väzbu od jeho okolia - ako hodnotia jeho aktivity rodičia, starí rodičia, učitelia, kamaráti. Niekedy sa stáva, že napr. rodičia sa vidia vo svojom dieťati a prostredníctvom neho si chcú naplniť svoje nezrealizované ambície. Ak je to v súlade s túžbami a schopnosťami dieťaťa, neuškodí mu to, ale ak to dieťa cíti inak, mali by to rešpektovať. V prípade nerozhodnosti môže významnou mierou pomôcť mladému človeku aj kariérový poradca, psychológ alebo kouč, vďaka ktorým môže lepšie spoznať svoje slabé i silné stránky a tak si zvoliť primeranejší životný cieľ.

3) Dnes je veľmi náročné manažovať svoj život tak, aby bol v súlade s vnútorným pokojom a zároveň mal človek pocit, že je úspešný. Aký obsah vedomostí by mal mladý človek na začiatku 3. tisícročia v sebe mať, aby dosiahol tieto pocity úspechu i duševnej pohody?

Súčasná moderná doba je typická ľahkou dostupnosťou obrovského množstva informácií. Paradoxom však je, že mnohým ľuďom to nedáva pocit pohody. Je to tým, že informácie ich "prevalcujú" a prinesú do ich života chaos. Dnes už nie je podstatné, koľko má človek vedomostí, ale to, či pozná tie najpodstatnejšie, aby sa dokázal v konkrétnej problematike najskôr zorientovať a potom podnikať niečo ďalej. Človek môže mať pocit úspechu z rôznych vecí. Je to veľmi relatívne. Niekto môže mať pocit úspechu iba keď zdolá Mount Everest, iný môže zasa zažívať rovnako intenzívny pocit úspechu pri prijatí na vysokú školu a niekto môže taký pocit zažívať aj každý deň, keď si večer uvedomí, že sa mu počas dňa podarilo znovu naplniť svoje plány a predsavzatia na daný deň. Pocit úspechu teda vo veľkej miere závisí od toho, ako "nastavíme" svoju myseľ a či nás dokážu tešiť a napĺňať pocitom úspechu iba heroické veci, alebo aj veci každodenné. Naša myseľ má veľkú silu a iba od nej závisí, aká bude naša duševná pohoda. Kľúčom k úspechu je psychohygiena, ktorá je určitým návodom na to, ako myslieť a následne konať tak, aby sme naše duševné zdravie podporovali a nie likvidovali.

4) Sám dobre poznám, ako je veľmi náročné i dôležité zároveň vedieť manažovať frustráciu alebo odmietnutie. Aké finty by ste poradili mladým ľuďom, aby dokázali prekonať tieto emočné bariéry a aj napriek nim dokázali napĺňať svoj potenciál?

Pri ponúkaní služieb alebo nejakého produktu zvyčajne potenciálny zákazník neodmieta osobu, ktorá predáva, ale samotný produkt, prípadne službu. Toto je potrebné rozlišovať, inak sa budeme viac trápiť, ako robiť úspešné obchody. Ak nám niekto dá priamo najavo, že nechce spolupracovať s nami ako určitou osobou, tak je to príležitosť pre zamyslenie sa. V každom prípade je tu priestor na požiadanie konkrétnej spätnej väzby od osoby, ktorá nám povie, že nás odmieta kvôli nám samotným. Vždy je priestor na sebareflexiu a sebazdokonaľovanie. Niekedy sa nemusíme dozvedieť skutočné dôvody takéhoto odmietnutia. Vtedy netreba byť prehnane vzťahovačný a úzkostlivý. Dôvodov môže mať veľmi veľa a vôbec nemusia súvisieť s charizmou našej osobnosti. Možno mu iba pripomíname niekoho z jeho života, s kým sa mu spájajú nepríjemné asociácie. A možno iba nevie, čo vlastne chce. Nič to však nemení na tom, že z pocitu neúspechu a bezmocnosti môžeme byť frustrovaný. Frustrácia sa často spája s nepríjemnými pocitmi, ktoré netreba potláčať, ale s nimi pracovať. Znova je to o spôsobe nášho myslenia a o vzťahu k sebe samému.

5) To znamená, že proces sebauvedomenia a sebapoznania potrebuje aj nejaký čas, aby to v človeku dozrelo. Existujú v tejto oblasti nejaké skratky? Pýtam sa preto, lebo viem, že v podnikaní, športe a osobnom rozvoji moc skratky neexistujú. Ako je to teda?

Existujú využité a premárnené príležitosti, kedy môžeme svoje slabé a silné stránky spoznávať. Ak ich využijeme, môžeme mať pocit, že sme využili takúto "skratku". Skutočnosť je ale taká, že skôr si vlastný proces adekvátneho sebauvedomenia odďaľujeme tým, že si nahovárame, akí sme v niečom vynikajúci (pričom nie sme), alebo akí sme neschopní (pričom potenciál na to máme). Správne sebapoznanie je pre harmonický život človeka veľmi dôležité. Človek môže byť v psychickej pohode, duševne vyrovnaný vtedy, ak pozná svoje skutočné slabé i silné stránky a je so sebou primerane spokojný. Iba takýto človek si dokáže stanoviť primerané ciele bez toho, aby sa preceňoval, alebo podceňoval, iba takýto človek dokáže úspešne riadiť seba, svoj pracovný tím i celý svoj život.

Srdečne ďakujem za tento duševne obohacujúci rozhovor.

Kto je PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD.

Ak hľadáte znalca ľudskej duše, profesionálneho personálneho poradcu, kouča, odborníka na psychohygienu a autora zaujímavých publikácií, ste na správnom mieste.

Mimoriadna schopnosť porozumieť človeku a poznať jeho povahové i charakterové vlastnosti a to nielen z osobného stretnutia, je len špička ľadovca, ktorá vás čaká pri kontakte s doktorom Ďurdiakom.

Čo o ňom a jeho poradenskom prístupe napísali jeho klienti a najmä rôzni ľudia z TOP manažmentu, si môžete prečítať TU.

Viac o PaedDr. Ľubošovi Ďurdiakovi, PhD. sa dozviete z jeho webovej stránky:
www.psychotrend.sk