Ako fyzický pohyb na pracovisku zabráni veľkým firemným stratám?
Máme len dva tipy zamestnancov, A a B. Kým A sa o svoje zdravie stará, pretože má tak nastavený svoj vlastný hodnotový systém i životný štýl, tak B zamestnanec má svoje zdravie v nižších rebríčkoch svojich priorít. A to má svoje ekonomické následky. Koľko nás ročne stojí A alebo B zamestnanec? A čo ak B zamestnanca musíme jedného dňa vymeniť a to napriek tomu, že pracoval na veľmi dôležitom firemnom projekte? Lenže potom, ako ho aj úspešne nájdeme aj zaškolíme, nastáva iná výzva. Je to zamestnanec tipu A alebo B a cyklus sa potom opakuje ešte s hlbšou stratou? Aké ekonomicky efektívne riešenia zabránia tomuto negatívnemu fenoménu, sa venujeme v tomto článku.
Ľudská práca je pre firmu hodnota, ale čo ak ju vykonáva nesprávna osoba?
Ľudská práca je kapitálová hodnota, možno priam nehmotný statok, ktorý produkuje peniaze, ale táto hodnota sa nedá uchovať. V inflačnej ekonomike má ľudská práca nižšiu hodnotu ako napríklad investičné statky (nehnuteľnosti, firmy, komodity, cenné papiere), pretože tieto statky lepšie a stabilnejšie uchovávajú hodnotu. Ľudská práca je preto veľmi nestabilný kapitálový statok, musí sa spotrebovať ihneď, nedá sa nijako uchovať, odložiť alebo zúročiť. Preto budovanie bohatstva je náročný proces, pretože bez ľudského kapitálu to nejde a umelá inteligencia či roboty zatiaľ ešte nemajú takú kapacitu, aby človeka nahradili úplne. Možno jedného dňa to príde avšak vždy budú zamestnania, kde robot (a AI) človeka nikdy nenahradia.
Preto sa v tomto článku budeme zaoberať mechanizmami, ktoré majú chrániť ľudskú prácu - resp. jej vykonávateľa - človeka. Lenže človek je komplexná bytosť, ktorá má vlastný hodnotový systém, ktorý si formuje sama vlastnou vôľou. A táto vôľa sa pretavuje v zvyky a zvyky následne vidieť v podobe výsledkov v oblasti zdravia. A toto všetko sa na konci každého pracovného dňa ukáže ako veľkosť produktivity a kvalita ľudskej práce (= výška zarobených peňazí pre firmu).
- Čo v pracovnom prostredí môže zamestnávateľ vytvoriť na to, aby chránil vykonávateľa ľudskej práce, ktorú potrebuje mať v čo najvyššej kvalite? (hardware)
- Aké dostupné služby pomôžu zlepšovať zdravie zamestnanca, ktoré tvoria frakciu nákladov v porovnaní s tým, aká je strata keď je často na PN alebo ho treba úplne vymeniť? (software)
Koľko stojí ľudská práca pri výmene človeka za nového človeka
Teraz si na grafe pozrime dvoch zamestnancov A a B. Kým A má za 2 roky PN len jeden krát, pretože sa o svoje zdravie stará dôsledne, B zamestnanec bol PN 10x. Rozdiel za platenú PN pri oboch zamestnancov na konci dvojročného cyklu je z pohľadu financií významný.
Vizuálna minimalistická časová os (2 roky = 24 mesiacov), kde:
- Zamestnanec A má jednorazovú PN (1 týždeň, sivý blok)
- Superhrubá mzda: 54 612 € × 2 roky = 109 224 €
- Stratová PN: 1 × (54 612 € / 52) ≈ 1 050 €
- Celkové náklady: 109 224 € + 1 050 € = 110 274 €
- Zamestnanec B má 10× PN (10 x 1 týždeň)
- Superhrubá mzda za 2 roky: 109 224 €
- Stratové PN: 10 × (54 612 € / 52) ≈ 10 502 €
- Celkové náklady: 109 224 € + 10 502 € = 119 726 €
Grafika jasne ukazuje dopad absencií – hoci priame mzdové náklady sú rovnaké, vyššia chorobnosť u zamestnanca B zvyšuje celkové výdavky za 2 roky o takmer 9.452 EUR. Nezrátavame tam ekonomický fakt, že každý zamestnanec má pre zamestnávateľa vyprodukovať v rámci svojho platu minimálne 5x takú kapitálovú hodnotu (ideálne 10 x). Avšak toto je ešte pomerne lacná situácia, ale omnoho finančne náročnejšia je situácia ak bude potrebné zamestnanca B vymeniť a vzniknú tak významne vyššie transakčné náklady, ktoré znázorňuje nasledovný graf:

Náklady na výmenu priemerného B zamestnanca vo firme (napríklad programátora):
1. Náklady na odmeňovanie (mzda a odvody):
- Priemerná hrubá ročná mzda vývojára v Bratislave je približne 40.453 €, teda asi 3.371 € mesačne.
- Superhrubá mzda (celkové náklady zamestnávateľa vrátane odvodov, ktoré tvoria zhruba 35 %) predstavuje približne 54.612 € ročne (40.453 € + cca 35 % odvody).
2. Náklady na nábor nového zamestnanca:
- Inzercia a agentúry: Náklady na pracovnú inzerciu, headhuntera, resp. agentúru predstavujú približne 3 000 až 5 000 €.
- Náklady na pohovory a výberové konania: Čas strávený HR a technickými pracovníkmi môže zvýšiť náklady o ďalších 1 000 až 2 000 €.
3. Náklady na onboarding a tréning:
- Úvodné školenia a tréningy nového zamestnanca, zoznámenie sa s procesmi a nástrojmi firmy, predstavujú približne 2 000 až 4 000 €.
- Prenos znalostí (knowledge transfer): čas, ktorý súčasní zamestnanci strávia zaučením nového kolegu, môže výrazne znížiť ich produktivitu (odhadom ďalších 1 000 až 2 000 € v stratenej produktivite).
4. Čas do dosiahnutia plnej produktivity:
- Nový vývojár často potrebuje 3 až 6 mesiacov na to, aby sa stal plne produktívnym, čo predstavuje stratu produktivity a súvisiace náklady odhadované na približne 5 000 až 10 000 €.
5. Nepriame náklady (intangible costs):
- Vzťahy a tímová dynamika: nový člen ovplyvňuje dynamiku tímu, čo môže krátkodobo znížiť efektivitu celej firmy.
- Strata interných znalostí: odchádzajúci zamestnanec odnáša know-how, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu alebo termíny realizovaných projektov alebo znížiť konkurencie schopnosť celej firmy.
Celková strata: mimoriadne vysoká.
A teraz si predstavte, že nejde o priemerného zamestnanca, ale strategicky dôležitého človeka pre firmu, ktorého plat je podstatne vyšší. A teraz si ešte predstavte, že hoci sa proces úspešne podarilo zvládnuť, nový človek už pracuje a prináša kvalifikovanú ľudskú prácu (kapitál pre firmu), tak stále nevieme, či sme zamestnali A alebo B zamestnanca, ktorý nám cyklus o 2-3 roky opäť zopakuje.
V tejto frustrujúcej situácii sa veľmi často nachádza mnoho zamestnávateľov a firiem. Riešenia však existujú a sú cenovo efektívnejšie ako vyššie uvedené scenáre. V podstate ide o anti-ageing program, ktorý pomáha človeku udržať si alebo nadobudnúť zdravie najmä po 40-tke. A zvyčajne ide o postupy, ktoré sa nedajú kúpiť, je potrebné ich na sebe odpracovať systematickým a konzistentným prístupom. Zdravie človeka je naviazané obzvlášť po 40-tom roku života primárne na vysoký stupeň kondície. Nejde len o aeróbne zdravie (napríklad behanie) ale predovšetkým o silové i rýchlostné schopnosti, ktoré s pribúdajúcim vekom klesajú. A tomu môže zamestnávateľ zabrániť a podľa toho dizajnovať firemné prostredie.
Hardware a software (od firmy) pre producenta ľudského kapitálu - človeka
Firemné prostredie, ktoré zvyšuje šancu na zlepšenie zdravia svojho zamestnanca, potrebuje napĺňať tieto kritéria:
- 1) pracovné prostredie je bohaté na pohybové príležitosti počas práce (hardware)
- 2) pracovné prostredie je chudobné na nevýživné kalórie (o čom sa dá oi aj prednášať)
- 3) zamestnanci sú bonusmi motivovaní proaktívne udržiavať svoje zdravie (merateľne) a využívajú na to aj digitálne softvérové nástroje (diagnostika, pohyb na predpis)
1. Budovanie prostredia bohatého na pohyb za no-extra-time (hardware)
Koncepcia pohybu no-extra-time znamená, že pracovné prostredie je dizajnované tak, aby ste sa v priebehu dňa mohli neustále hýbať v malých dávkach. Nejde o cvičenie, ale snahu zaradiť extra pohybové činnosti do pracovného dňa, ktoré majú masívne zdravotné výhody. V praxi to znamená že:
- máte stoličku ktorá umožňuje striedanie polôh
- máte výškovo nastaviteľný stôl
- máte hrazdu a kruhy, ktoré viete v čase prestávky použiť
- máte prístup k schodom a pravidelne ich využívate
- máte rôzne drobné prvky na bezpečný silový pohyb
Takto také prostredie vyzerá v praxi:
2. Vzbudzovanie záujmu o problematiku zdravia cez poznanie
Inšpirácia je dôležitá, rovnako ako osobnostný vzor človeka, ktorý inšpiráciu prezentuje. Prednášať sa dá na rôzne témy a vďaka tomu vzniká priestor pre záujem o problematiku zdravia, jeho udržania alebo odstránenia zdravotných problémov, ktoré sú následnom celodenného sedenia. Príklady takých tematických prednášok:
- Ako spáliť 1000-2000 kalórií za deň počas pracovnej doby?
- Ako spolu súvisia produktivita, zdravie a gravipauza?
- Ako neprísť o zdravie v sedavom zamestnaní?
- Ako stravou "nezabiť" produktivitu v práci?
- Prečo merať zdravie pracujúceho človeka?
- Ako sa pohyb na pracovisku dá stihnúť za no-extra-time?
- Ako si plánovať prácu, život a nezabudnúť ani na zdravie?
- Prečo do manažmentu práce patrí aj manažment hladu či
- chladu?
3. Len to čo vieme odmerať, vieme zlepšovať (software)
Počas pracovnej doby sme všetci zahĺbení do práce a tam je najmenší priestor formovať nové zvyky. Pred tým, ako začneme niečo meniť, potrebujeme vedieť ako na tom sme. Buď sa o problematiku proaktívne zaujímame alebo získavame pomoc od špecialistov, ktorí nám pomáhajú identifikovať slabé miesta v našej životospráve, ktoré majú neblahé následky (bolesti, fyzická degenerácia, strata zdravia). Riešenia sú nasledovné:
- organizovať diagnostické firemné dni - kvantifikovať svoje zdravie (% tuku, obvody, silové schopnosti, metabolické zdravie) a tieto dáta bezpečne koncentrovať na jedno miesto
- získať individuálny digitálny pohyb na predpis pre zamestnancov, ktorý nám pomáha počas práce riadiť objem aj druh pohybových aktivít, podľa zistení, ktoré o sebe máme...
V prípade že chcete vedieť viac, ma neváhajte kontaktovať:
- PaedDr. Vlado Zlatoš, PhD.
- vlado @ vladozlatos.com
- +421 904 140 305
Tento článok ešte nemá spracovaný sumár. Chcete nám s tým pomôcť? Pozrite si vzorový sumár v tomto článku pre inšpiráciu (link: https://www.vladozlatos.com/blog/clanky-o-zdravi/zbavte-sa-celulitidy-len-za-45-minut.html)
Ak sa rozhodnete článok spracovať, váš návrh na bodový sumár článku nám zasielajte na vlado@vladozlatos.com
Aj vy môžete prispieť k budovaniu kolektívnych poznatkov a vedomostí, ktoré koncentrujeme na tejto webovej stránke. Pre tých, ktorí sa ponáhľajú, môže byť sumár veľmi užitočný. Tešíme sa na kontakt s vašim kvalitným intelektuálnym návrhom na sumár tohto článku.
