Mgr.art. Lucia Pidová - Frimerová


Cesta "sliepky k zrnu" - to presne vystihuje moju spoluprácu s Vladom.
Ako večne neposedné žieňa, ktoré malo nestatickú prácu, v ktorej veľmi záležalo tom ako dobre vyzerám a nielen to, ale najmä aké je moje telo výkonné, ohybné a rytmické, som sa vydala na cestu sebazdokonaľovania. Pokusy, omyly viac ako úspechy, ma priviedli na slepú cestu a už som naozaj nevedela ako byť viac štíhlejšou a najmä výkonnejšou.

Pohyb ma sprevádza a baví celý život, len nikdy som nevyzerala ako modelka, moje zdravie tiež nebolo ukážkové a hormóny so mnou kolísali hore a dolu. Lekárom, ktorí zo svojej bielej stoličky zvládajúcej aj ťažšie telesá, radiaci smrteľníkom, ma tiež akosi nepresvedčili o svojej exaktnosti, tak som hľadala a uverila človeku, ktorí to, čo káže aj "pije". A prinieslo to svoje výsledky.

Po prvej konzultácii som bola pevne odhodlaná nepopustiť a motivácia jeho osobou ma hnala stále ďalej. Zistila som, kde robím chyby, že aj keď som každý deň v pohybe je veľmi dôležité, čo, kedy a ako do seba "naládujem". Hoci mi bolo zo začiatku ťažko vstávať ráno o čosi skôr a dať si do tela, potom opäť 4 hodiny v práci a potom večer opäť - doma, či vo fitku - podľa plánu. Variť si, chystať jedlo so sebou, myslieť dopredu a plánovať každý krok, urobilo ma to pevnejšou - nielen fyzicky, ale aj duševne. O to vlastne ide! Nič nejde len tak ľahko a rýchlo a keď chce človek niečo dosiahnuť musí naozaj makať. Moja kondícia išla hore a rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Z pásu, ktorý je mojou slabou stránkou, som dala dolu zopár centimetrov, zlepšilo sa mi trávenie a najmä myslenie. Bolo a je mi krásne, konečne z citeľných aj viditeľných výsledkov, z energie, ktorá ma každý deň obklopovala a chcelo sa mi stále smiať, hoci som doslova "potila krv".

Píšem v minulom čase, pretože moja rola profesionálnej tanečnice nateraz končí. Onedlho budem matkou. Totižto, na problémy s hormónmi mi odporučil viac zdravých tukov a najmä rybieho, tak som ho počúvla a moje nulové ženské hormóny sa šmahom ruky zmenili na prírastok do rodiny a moja lekárka to doteraz nechápe a pokladá za zázrak 

Aj keď v na začiatku novembra by sa zo mňa mala stať mama a pre mnohých je to síce nepochopiteľné a riskantné, ja stále cvičím. Profesionálne som tancovala do 20. týždňa tehotenstva. Cvičím aj teraz, síce menej dynamicky, či už doma, alebo s manželom v posilňovni. Nemám žiadne problémy ani s trávením, na čo ma upozorňovali moje známe v podobnom stave. A cítim sa výborne. Len to, čoho som sa chcela zbaviť mi teraz tak krásne zakrýva výhľad na prsty na nohách a ja sa z toho nesmierne teším.

No som presvedčená, že motivácia a bohatstvo prameniace zo spolupráce s Vladom Zlatošom ma opäť privedie do formy! Do ešte lepšej formy ako predtým!